Cześć!

Do rubriky Publicistika napsal Martin Habčák (Středa, 15. duben 2009)

Poľské Benátky. Táto prezývka je síce gýčovitá až strach, ale Vroclav napriek tomu vystihuje vcelku presne. Napríklad také mosty. Vroclavčania tvrdia, že ich je tu viac ako sto a pred vojnou ich dokonca bolo viac ako tristo. Keby to aj hneď na mieste nebola pravda, je jasné, že toto mesto je s vodou spútané viac ako s čímkoľvek iným.

Dvanásť ostrovov

Rím má pahorky, Vroclav ostrovy. Jeden z nich je však „falošný“. V 19. storočí totiž zasypali ramená, ktoré obklopovali Ostrów Tumski, a tak sa z neho stala obyčajná mestská štvrť. To mu však nič neuberá na jeho výnimočnosti – jedná sa o najstaršiu časť mesta s katedrálou, mnohými kostolmi a cirkevnými seminármi. Pri prechádzke týmito končinami teda nikoho neprekvapí, ak odniekiaľ začuje tóny gregoriánskeho chorálu. Malebné uličky sú navyše dodnes osvetlené plynovými lampami, takže aktuálne tisícročie tu pripomínajú snáď len blesky z fotoaparátov všadeprítomných nemeckých turistov.

Z „falošného“ ostrova vedie cesta cez most na „skutočný“ ostrov Wyspa Piasek. Správny študent tu navštívi univerzitnú knižnicu a s povinnou literatúrou v ruke sa môže vybrať na zelený ostrov Wyspa Słodowa, oázu pokoja uprostred Odry. Jeho upravené brehy sa pozvoľna zvažujú k rieke, takže nie je problém zblízka si obzrieť a nakŕmiť miestne vodné vtáctvo a popritom dôkladne preštudovať vroclavské nábrežie. Ak práve výhľad nezakrýva miestny občan plaviaci sa na prenajatej loďke, osloví najmä majestátna hlavná budova Uniwersytetu Wrocławskiego spolu s univerzitným kostolom a mojou domovskou filologickou fakultou. Mimochodom, hlavná budova je takmer výhradne zaprataná byrokraciou, hoci by možno pojala aj tri naše fakulty. Ale tak to už v živote býva, že papaláši potrebujú vždy najviac priestoru.

Jedna priekopa a tri fakulty

Samotný historický Vroclav ležal v minulosti tiež na ostrove, aj keď umelo vytvorenom. Stredovekí stavbári totiž odklonili tok rieky Oława tak, aby z juhu a západu obtekala mestské hradby, čím vytvorili Fosu Miejsku – mestskú priekopu. Hoci sa dnes Oława vlieva do Odry už niekoľko kilometrov pred mestom a hradby sú dávno zbúrané, vodný prstenec obkolesuje centrum aj naďalej, čo je v rámci európskych miest unikátny jav. Po celej jeho dĺžke je navyše vybudovaný rozsiahly park, takže Vroclavčania s voľbou najlepšieho miesta na vychádzku asi nikdy veľké problémy nemali. Snáď len u študentov mu konkuruje obrovský Park Szczytnicki, nachádzajúci sa neďaleko väčšiny internátov. Príslovečné je, že jeho hlavnú kostru tvorí mŕtve rameno starej Odry.

Mimochodom, ak niekoho prekvapilo, že moja domovská katedra nekotví v prístave sociálnych vied, tu je vysvetlenie. Na miestnej FSS sa totiž vyučuje len politológia, medzinárodné vzťahy a sociológia, posilnené o filozofiu. Žurnalistika sa nachádza na spomínanej filológii a psychológia na pedagogike. O envire ani pánboh nevie, ale ak to náhodou zistí, snáď mi dá vedieť…