Stella si pre brnenské publikum pripravil prednášku Kammererove ropušky a dedičnosť získaných vlastností včera a dnes. Predstavil teóriu rakúskeho biológa Paula Kammerera, ktorý na začiatku dvadsiateho storočia skúmal vplyv prostredia na dedičnosť obojživelníkov. Biológ predviedol svoj najznámejší experiment na Ropuške starostlivej. Tú donútil páriť sa v jej neprirodzenom prostredí. Nasledujúce generácie ropušiek sa prispôsobili umelo vytvoreným podmienkam a vykazovali zmenené správanie aj po navrátení do ich prirodzeného prostredia. „Selekcia teda nie je nutnou podmienkou evolúcie“, podotkol Stella.

Tento veľký objav však nebol jediným predmetom Stellovej prednášky. Publikum sa dozvedelo, že Kammerer bol svojimi kritikmi označený za podvodníka, čo vyústilo až do jeho samovraždy. Stella predostrel otázku, či sa Kammererovi darilo dvadsať rokov vodiť vedeckú obec za nos. Z jeho ďalších slov vyplynulo, že táto záležitosť má hlbšie politické korene. Kammerer bol totiž marxistom a ľavicovým intelektuálom a jeho kritici boli z opačnej strany. „Práve politika zohrala v kritike Kammerera väčšiu úlohu než hľadanie dôkazov“, zdôraznil Stella.

O tom, či bol Kamerrerov objav podvodom, sa dá v súčasnosti pochybovať. „Predstava, že dedičnosť sa deje prostredníctvom génov, sa po osemdesiatročnej pauze znova dostáva do pozornosti a dochádza k rehabilitácii Kammererovej teórie“. Nové výskumy v genetike dokazujú nielen to, že kritici pravdepodobne Kammererovi ukrivdili, ale hlavne fakt, že dedičnosť nemusí byť fixovaná na gény. „Ovplyvniť ľudskú dedičnosť prostredím nie je až tak nepravdepodobné“, uzavrel Stella svoju prednášku.

blog comments powered by Disqus