Žurnalisti musia byť schopní reflektovať aktuálne problémy, hovorí nový šéf katedry žurnalistiky Macek | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 26. ročník

Žurnalisti musia byť schopní reflektovať aktuálne problémy, hovorí nový šéf katedry žurnalistiky Macek

Do rubriky Fakultní ruchy napsal Samuel Prílepok (Středa, 25. říjen 2017)

Ešte donedávna riešil hlavne role nových a starých médií v každodennom živote a ich vplyv na publikum, polarizáciu a spoločnosť vôbec. Dnes však už takmer mesiac vedie Jakub Macek Katedru mediálnych štúdií a žurnalistiky. Priznáva, že je toho dosť a vedecká kariéra pôjde na chvíľu bokom, i keď bude čoskoro vyznamenaný titulom docent. Katedru chce stabilizovať a vychovávať na nej dobrých žurnalistov, ale aj vedcov.

Medzi tým, ako sme sa dohadovali o rozhovor a samotným rozhovorom prešiel skoro mesiac. Taktiež to bude mesiac, čo ste šéfom katedry žurnalistiky. Čo všetko ste od vtedy robili?

O mnohých veciach sa už aj písalo. Rozbehli sme reakreditáciu bakalárskeho programu, ktorá je v plnom prúde. Nový program bakalára by mal byť čoskoro hotový a potom začneme pracovať na magisterskom. Začali sme s akreditáciou doktorského štúdia a plánujeme akreditáciu anglického magisterského štúdia. Okrem toho každodenné záležitosti, ako je prideľovanie nepriradených diplomantov školiteľom, čo aktuálne riešim. Museli sme vyriešiť odchod profesora Pavelky, pri ktorom sme zo štartu trošku improvizovali a systematickejšie riešenia máme pripravené na jar.

Aké to bolo pre vás v novej pozícii vedúceho katedry?

S mnohými vecami, ktoré vedúci musí riešiť, som mal skúsenosti, pretože už nejakú dobu sme pomáhali s Lenkou Waschkovou Cisařovou a Davidom Šmahelom doktorovi Burgrovi. Takže predstavu som mal, ale aj tak ma to prekvapilo.

Čím vás to prekvapilo?

Že je toho príliš veľa. Hlavne tých drobných vecí, ktoré musí človek robiť každý deň. Rôzne stretnutia, papierovačky. Aj to je dôvod, prečo sme rozhovor nemohli spraviť skôr. V podstate je to manažérska pozícia ako ktorákoľvek iná. Problém je akurát v tom, že okrem manažovania človek robí množstvo iných vecí, učí rovnako ako predtým, beží výskum, v ktorom sa zaoberáme dôverou v informačné a spravodajské zdroje. Taktiež stále píšem štúdie. Najdôležitejšie pri tomto všetkom je nájsť si voľný čas, pri ktorom si človek oddýchne.

Prečo ste sa rozhodli byť šéfom Katedry mediálnych štúdií a žurnalistiky?

Ono to ani tak nie je odraz mojich osobných ambíci, ako skôr výsledok dohody a tímovej zodpovednosti na katedre. Keď sme sa s Rudom Burgrom bavili o tom, že on to už po desiatich rokoch robiť nechce, tak sme rozmýšľali o tom, že kto by to robiť mohol. Ja som nebol prvá voľba, ale Lenka Waschková Císařová to robiť nemohla, pretože je prodekankou, Dávid Šmahel toho mal príliš veľa vo výskume a pri doktorandoch. Tak to padlo na mňa. A čo si budeme hovoriť, funkcia to nie je príťažlivá. Znamená to uspanie vašej vedeckej kariéry a nikto z nás tam nie je preto, aby manažoval katedru. My chceme robiť vedu a učiť. Niekto to ale robiť musí. (smiech)

Bude to teraz cítiť, že katedre šéfuje človek, ktorý je viac zameraný na vedu než na prax?

Nebude a nesmie to byť cítiť. To, že som zameraný na vedu, je zjavné, no veľa rokov som pracoval ako novinár a túto katedru chápem ako katedru, ktorá má dve misie. A ani v jednej nemôže zlyhávať. Vychovávame novinárov a to je dôležitá a zásadná úloha hlavne v tejto dobe. Naopak, za posledné dva roky sme si uvedomili, že sa na prax musíme zamerať ešte viac a inak ako predtým. Či už preto, že sme niektoré veci nepovažovali za podstatné, alebo preto, že sme na niektoré kokrétne veci nemali ľudí. Hlavne pre bakalárske štúdium.

Takže sa chystajú nejaké väčšie zmeny?

Práve minule sme s kolegami riešili, čo sú tie mimožurnalistické schopnosti, ktoré by sme našich študentov mali učiť. Či už väčší dôraz na metodológiu a získavanie informácií, ich porovnávanie a kritické vyhodnocovanie. Jednou zo slabín profesionálnej žurnalistiky hlavne v Česku je, že mnohí kolegovia jednoducho nerozumejú dátam. Nevedia zhodnotiť, či rôzne výskumy verejnej mienky boli urobené kvalitne alebo nekvalitne, nerozumejú demografickým dátam. To musí fungovať inak, lebo novinár by mal byť schopný tieto informácie kvalitne overovať.

Znamená to viac praktických predmetov na baklárovi?

Práve tie predmety, zamerané na dáta alebo predmety, v ktorých študenti budú pracovať s rôznymi databázami. Mali by poznať nielen Google Analytics, čo je úplný základ, ale aj zložitejšie databázy, či už dáta z Českého štatistického úradu, z Eurobarometru a podobne. Keď tomu rozumiete, tak ste schopný jednoduchšie argumentovať napríklad politikom. Očakávať možno však ďalšie kurzy, zamerané na písanú žurnalistiku, online žurnalistiku, audiovizuálnu žurnalistiku.

Máte na to ľudí?

U niektorých vecí áno, u niektorých nie. Veľa vecí budú učiť ľudia z praxe. Drobná nevýhoda je, že sme v Brne, pretože mnohí kolegovia, ktorí by pre nás boli užitoční, pôsobia v Prahe. Riešením by mohli byť blokovky, pri ktorých sa koncetrovane zameriavate na nejakú problematiku. Práve teraz hľadáme osobu, ktorá by profesionálnejšie zastrešila audiovizuálnu časť, kde by sme potrebovali silnú osobu s aktuálnou praxou. Jedného takéhoto človeka máme, ale nebudem to viac špecifikovať, i keď to bude záruka kvality.

Čo sa teda zmení

Aký bude rozdiel v štúdiu žurnalistiky na Masaryčke oproti minulým rokom?

Na bakalárovi by sme sa viac chceli zamerať na to, že vychovávame novinárov, a menej, že vychovávame vedcov. Zaktualizujú sa obsahy všetkých kurzov, pretože práve teraz je ten čas urobiť to. Niektoré kurzy sa osamostatnia, niektoré naopak zlúčia dokopy. Najvýraznejší rozdiel je v tom, že sa mení koncepcia štúdia, teda že vznikajú minoritné a majoritné štúdiá pri dvojoboroch. To znamená, že už nebude pol na pol, ale jeden odbor bude váš hlavný a druhý vám zo seba ponúkne len úplný základ.

Čo to znamená pre štúdium žurnalistiky?

Musíme prekopať celý program, pretože musíme pripraviť jednak celý samostatný odbor, jednak minor i major. Budú sa meniť balíky povinných, povinne voliteľných a voliteľných predmetov. Už sme to spomenuli na začiatku, ale odišiel profesor Pavelka a tým skončili aj jeho predmety, zamerané na kultúru. Nebudú chýbať? Na magistrovi to riešime tak, že prišiel profesor Charles Michael Elavsky z Pensylvánskej štátnej univerzity, a teda ponúkneme študentom jeho kurzy ako napríklad Culture and Media. Elavsky okrem iného prináša dôraz na mediálny priemysel a na populárnu kultúru, pričom vo svojom výskume sa venoval práve Českej republike. No a na bakalárovi sme to riešili tak, že jednotlivé témy, ktoré boli súčasťou kruzu Úvod do studia kultúry, v novom reakreditovanom programe rozkládame medzi ostatné predmety. Pribude tiež nový kurz Sociologie médií a ďalšie kurzy.

Akú máte víziu pre katedru?

Chceli by sme, aby sa stala štandardnou katedrou, so stabilnou štruktúrou seniorných akademikov na vrchu, ktorí mentorujú mladších. Chceme, aby bola viditeľná skupina postdoktorských výskumníkov, ktorí robia výskum a zároveň učia. Čiže chceme stabilizovať celý tím a to sa už deje, pretože sme na katedru pozvali postdoktorské výskumníčky a výskumníkov, pričom mnohí s nami už v minulosti pracovali. Posilňuje sa aj skupina seniorov, hlavne príchodom Michaela Elavskeho, máme profesora Šmahela a aj ja som pred nedávnom obhájil habilitačnú prácu a bol som navrhnutý na menovanie docentom. Taktiež doktor Volek je v habilitačnom programe, chystajú sa naň aj Pavel Večeřa a Lenka Waschková Císařová.

Ale to sú skôr tí teoretici médií, čo tá praktická časť?

Tam by sme chceli reflektovať aktuálne problémy a pripravovať študentov na to, že sa budú musieť napríklad vzpierať majiteľom a nesmia kapitulovať. Musia byť kritický a schopní spraviť si názor. Toto by sme chceli taktiež učiť v kurzoch a viem, že sa to dá napríklad opakovaním etickej stránky žurnalistiky. Problém je však v tom, že máme kritický nedostatok doktorandov, ktorí by napríklad mohli asistovať doktorovi Čuříkovi pri odbornej praxi, aby na to celé nebol sám. Ale aj to by sa malo zlepšiť, i keď ešte nasledujúce dva roky to bude fungovať tak, že nebudeme mať vlastných doktorandov, ale ešte tých zo sociológie.

Pre bakalárov neznámy

Na jednom predmete ste povedali, že vás budú prváci pravidelne stretávať, no hneď na to mi kamarátka, tretiačka, povedala, že vás vidí po prvý raz. Zmení sa to teda a budete mať bližší kontakt so študentami?

Keďže toho na bakalárskom štúdiu veľa neučím, tak som pre bakalárov naozaj takmer neviditeľný. Magistri sa mi ale nemohli vyhnúť, pretože tam učím povinné kurzy. Teraz však budem ja ten, ktorý bude so študentami riešiť veci, ktoré sa týkajú štúdia, a teda sa viac budem stýkať aj so študentami bakalárskeho štúdia.

Budú nové média povinným predmetom?

Rozprávali sme sa o tom. (smiech) Nové média budú hrať v bakalárskom štúdiu svoju rolu podobne ako sociálne média. Je to dôležitá súčasť základných vedomostí o médiách a nesmia chýbať.

Čo okrem nových médií ešte riešite?

Primárne sa venujem mediálnemu publiku, kde hrajú svoju rolu aj nové médiá. Riešim však aj rolu klasických médií. Riešim aj problematiku konvergentných publík, politickej participácie a toho, akú rolu v tom hrajú nové a staré médiá. A veľmi zásadne sa posledné roky venujeme role medíí a polarizácií, akú rolu hrajú spoločenské médiá pri polarizácii a role dôvery.

A mimo prácu?

Posledné tri týždne nič iné, len sa nám podarilo pozbierať všetky papriky na záhrade. Inak príležitostne píšem divadelné hry, to je pre mňa špecifická forma relaxu, ktorá ma udržuje v kontakte s kamrátmi, ktorí sa venujú divadlu. Okrem toho cvičím, čítam beletriu, aj keď sa mi to v poslednej dobe nedarí a mám pri posteli nedočítanú severskú detektívku. Sledujem Netflix, pričom sa môžem vyhovárať, že to na rozdiel od ostatných robím kvôli práci. Aktuálne som dopozeral prvú sériu seriáli Mindhunter, ktorý je veľmi dobre spravený, líznutý severskými krimi, posunutý do 70. rokov. Fakt odporúčam.

Aký má zmysel venovať sa médiám v tejto dobe?

Pretože majú zásadnú úlohu. Sú kľúčovým zdrojom informácií, zdrojom obrazu druhých. Pokiaľ nebudeme rozumieť tomu, ako to médiá robia a aký vplyv na to má to, komu patria a aké majú pravidlá, tak nám uniká niečo zásadné z fungovania moderného sveta. Médiá sú dôležité kvôli tomu, že niektoré majú tendenciu zvýrazňovať niektoré rysy sociálnych vzťahov a podobne. Napríklad sociálne média, ktoré sú egocentrické ako napríklad Facebook, sú viac selektívne, ich využívatelia sa obklopujú určitými skupinami ľudí, s ktorými súhlasia a podobne. Vytvárajú sa tak homogénne bubliny, z ktorých vylučujeme svojich oponentov a strácame povedomie o tom, čo sa deje mimo bublinu. A tu vzniká napríklad polarizácia.

Ktoré sú teda tie najväčšie problémy médií?

Je ich, samozrejme, veľa. Otázkou je rola vlastníctva, regulácií médií, ako sa vyrovnávajú s alternatívami. To je späté s dôverou. Vyzerá to tak, že ľudia prestávajú veriť štandardným spravodajským médiám, no dôkladný výskum ukazuje, že tento trend tam je, ale je to zároveň oveľa zložitejšie. Nemôžete sa ale ľudí spýtať len, že či veria médiám, televízií, novinám. Musíte to konkretizovať. Dochádza k selektivite a vidíme, že ľudia sa k jednotlivým médiám stavajú na základe rôznych kľúčov. Pričom nie je dôvera ako dôvera. Je tu dôvera, ktorá má na reflexívne charakter, čiže médiám dôverujete alebo nedôverujete na základe toho, ako profesionálne fungujú či nefungujú. Teda, či napĺňajú očakávania výkonu svojej práce. Na druhej strane je afektívna dôvera, pri ktorej záleží na tom, či médiá hovoria za „nás“, za „našu skupinu“, alebo „tých druhých“.

blog comments powered by Disqus